Paní, co byla u mne ve tmě, zažila asi třetí den pobytu, velmi silný, transformační zážitek, kdy ji to vytáhlo z těla do jiných dimenzí.. Cestovala astrálem, pak „červí dírou, poté hvězdnou plazmatickou branou…
S tou „červí dírou“ mám z astrálu také nějaké zkušenosti. Při cestování na obrovské vzdálenosti se dá použít tento akcelerátor – zkratka. I ony hvězdné brány jsou urychlovače v přesunu na obrovské vzdálenosti ve Vesmíru i mezi Vesmíry, dimenzemi. Paní to zavedlo na jí blízkou planetu. A jak se lekla, hned ji to stáhlo zpět do těla. Kdyby se nelekla, dostala by od těch bytostí jemněhmotné dary, léčení, informace. Ale vše se děje jak má, a pokud se mají sejít, přijde to znovu. A klidně doma v posteli. Kontakt byl navázán – teď to bude snadnější…Stejně tak i to, že se někomu před nástupem na pobyt ve tmě dějí různé nepříjemnosti… Někteří jejich oponenti, z jejich kamrických smyček, nechtějí, aby se jim moc zvýšili jejich schopnosti, vědomosti. Obzvlášť, když se rozhodnou na pobyt ve tmě na silovém místě, u čaroděje.:) Sem nejezdí nikdo „náhodou“ a všichni, i ti, co nic nevidí, si odváží co přesně mají a v těle to pracuje delší dobu pak.:)

Dá se cestovat i v čase… do minulosti i budoucnosti… Ty možnosti většině lidí skryté jsou zkrátka neuvěřitelné… Stejně jako světy čarodějů, šamanů… Kdy je obrovská škoda, že tohle nezveřejňují a nechají si jen pro sebe nebo své blízké…
Říkal mi jeden pražský mág, že se mu podařilo vrátit v čase a najednou byl v místnosti s egyptským faraónem a jeho ženou a poslouchal jejich rozhovor z pár metrů… Pak si ho senzitivní faraon všiml, tak urychleně zmizel…

Ahoj Mirek, konecne sa dostavam k napisani emailu. Aspon sa posnazim zhrnut to , co som pri pobyte v tme zazila a citila:

Už dhlší čas som sa odhodlávala na pobyt v tme. Sledovala som rôzne stránky a nejako ma to najviac ťahalo na pobyt u Mirka. Samozrejme pred pobytom sa udialo toľko udalostí, že som mala sto dôvôdov ten pobyt zrušiť. Od závažných pracovných a rodinných udalostí až po vážne fyzické zranenie. To som už spozornela. Vedela som, že tam musím za každú cenu ísť. Dorazila som pred večerom na Mirkove miesto. Uvítanie bolo rýchle , prišla som do maringotky. kde má všetko svoje logické miesto. Dôležité pre mňa bolo vedieť, kde je svetlo a kľúč na otvorenie dverí, pokiaľ by som sa cítila nekomfortne. Poodkladala som si veci na strategické miesta a zhasla. Asi hodinu som sa prechádzala po mieste a chytala všetko , čo som si poodkladala, zašla na toaletu. Všetko bolo v pohode, akoby som tu bola už dlhšie. Toto som si trénovala už roky, že som po tme robila veci a tak ma to už nemohlo prekvapiť. Vo svätyni je ale úplná tma. Nevidieť ani záblesk svetla, ani jedniný plamienok alebo nejakú elektronickú kontrolku. Keď je človek sám bez akýchkoľvek telefónov, vonkajších vzruchov, čistenie začína automaticky. Aj vďaka pôstu sa to naštartovalo ešte pred mojim príchodom. Začali sa mi vynárať situácie s rodinou, známymi, blízkymi, ktoré ma buď poznačili, alebo boli veľmi pekné. Prežívala som to do detailov akoby znova a spomenula som si na veci, ktoré som už predtým zabudla. Venovala som sa každej situácii s láskou a snažila sa nájsť jej slabý bod, poprosiť o odpustenie , uzavretie a šla som na ďaľší zážitok. Myšlienky na ľudí prichádzali samovoľne. Na druhý deň som otvorenými očami začala vidieť svetlo. Prv prichádzalo ako hmlovina , či som mala oči otvorené alebo zavreté, obraz bol rovnaký.Skúšala so sa pozrieť si na prsty, ale vôbec nebolo vidieť nič z fyzického sveta ako som ho videla pred zhasnutím. Toto mi dokazovalo, že to, čo vidíme „reálne “ očami je len projekcia. Svetlá sa začali meniť, sfarbovať, oživovať, zjasňovať. Zrazu som sa našla vo víre pulzujúcich farieb, akýchsi fraktálov. Jasne som cítila ako sa vytvárajú akoby tunely, víry, zhluky týchto farieb a kmitali na rôznej frekvencii. Hneď ma napadlo, že sú to nejaké dimenzie.Boli úplne živé vibrovali, menili svoj smer, rozpínali sa a zmršťovali sa, menili farby. Bola to úžasná paleta farieb. Nietoré tie dimenzie vypadali ako ranvej pre lietadlá, ale tá stúpala a klesala svetlá sa zhusťovali. Začala ma priťahovať zelená hmlovina akoby som sa zmenšila a vošla do tejto hmloviny a tam som sa dostala do nejakej uzavretej miestnosti. Uvidela som zaujímavé obrazce vytesané na stene. Bol to však zelený smaragdu podobný kamneň , bola to vlastne stena plná nejakého písma- rún a hieroglyfov: Svetlo bolo len nad miestom, kde som stála , všade bola úplná tma. Prstami som sa pohybovala po tej stene , stena bola akoby navlhnutá a písmená ostro vyryté do kameňa. Keď som dýchala tak sa ten kameň akoby navlhčil .Keď som steny prešla vytiahlo ma z miestností / bol to akoby nejaký geometrický útvar uzavretý so stenami/ von a padala alebo šmýkala som sa ďalej a počas toho som videla veľmi veľa symbolov , ktoré som míňala, mali taký mayský, aztécky alebo inkský rukopis. Vôbec som im nerozumela, boli trojrozmerné a nikdy som nič také nevidela. Mala som pocit akoby som v tom „tuneli“ už niekoľko hodín. zrazu sa symboly stratili a prešla som do bielej hmloviny. Keď som z nej vyšla tak som videla modrý plápolajúci kruh, oheň bol celý modrastý a menil svoju intenzitu samovoľne. Samozrejme ma to zaujalo a dostala som sa pred ten veľký kruh, ktorý mi pripomínal zrkadlo. Vypĺňala ho tekutina podobná ortuti, videla som v nej prv seba, ale ona sa zčerila ako voda a pomyslela som si, že som pred nejakou bránou. Tekutina sa prestala čeriť a na druhej strane som uvidela človeka. Veľmi blízko mňa ja z jednej strany zrkadla a on z druhej. Bol do pol pása nahý , okolo pása mal nejakú suknicu, hneď ma napadlo, že je to nejaký indián z južnej ameriky. Na krku mal amulet a na čele žiarivú čelenku z peria väčšinou zeleného. Zbadal ma , očný kontakt bol veľmi rýchly . Ako ma uvidel rýchlo pokynul rukou aj niečo zakričal a hneď sa pri ňom objavil pomocník, mladší chlap rovnako odetý. Tušila som, že došlo ku kontaktu, ale ako som sa naľakala toho náhleho pohybu staršieho muža, akoby na to čakali, že sa niečo objaví, tak môj strach ma z tejto situácie vytiahol preč. akoby sa tá dimenzia, rúra zatiahla a doslova raketovou rýchlosťou ma to odtiaľ vystrelilo a znova som sa ocitla na mieste, kde sa tie dimenzie- rúry predo mnou hemžili, otvárali, dýchali a prepletali sa. Potom zmizlo aj to a predo mnou bolo veľmi silné biele svetlo ktoré frekvenčne blikalo v rôznyh intervaloch. Pochopila som, že je to nejaké liečivé svetlo, lebo tak mierne pichalo ako malými ihličkami.
To svetlo som ešte videla, aj keď som odišla z tmy, také dve hodiny som ho videla ešte pred sebou z určitého uhla, alebo keď som zavrela oči tak bolo jasne viditeľné. Do večera však bolo úplne preč z môjho videnia.
Kebyže ostanem dlhšie, možno sa odvážim ísť ďalej zistiť, čo mi chceli indiáni povedať a ukázať. Naozej som nemala žiaden zámer na túto tému, skôr som vyslala zámer stretnúť sa so svojimi predkami. Možno to tak aj bolo, len ma tie obrázky veľmi udivili. Očakávala som skôr nejakú slovanskú či ruskú osadu ako mayské miesta.

Na miestnosť so smaragdovým kameňom som skoro zabudla, keď si Mirek teraz po pár týždňoch vytiahol smaragdové dosky, hneď som si spomenula. Mám pocit, že som bola pri zdroji a to , čo je prezentované ako smaragdové dosky je kópia, Niečo na princíp turínskeho plátna. Pretože mám pocit, že to čo je prezentované ako dosky je zrkadlovo otočené. Samozrejme som hľadala po nete, čo je prezentované ako doska. To čo som videla bolo omnoho väčšie, celé popísané steny . Čítam teraz tieto dosky a dosť vecí človek presne nechápe ako je myslené. Ale veľmi veľa vecí mi dochádza. Pre mňa je podstatná informácia pohybu po krivkách a nie po uhloch. toto mi pripadá ako najdôležitejšia informácia pri pohybe v časopriestore. Pretože aj ja som sa tam našla a boli to všetko plynulé pohyby po krivkách dimenzií a našla som sa o niekoľko storočí , keď nie tisícročia dozadu. Myslím, že sa dá takto pohybovať aj smerom dopredu. A vôbec informácie o svetle sú veľmi podstatné . To isté ma celý čas napadalo, Keď ma z tej dimenzie vycuclo späť, aby som hľadala znova svetlo, tam je bezpečne.
Každopádne človek musí vedieť, ako sa zachovať, keď dôjde k takému kontaktu. Nevedela som vyhodnotiť, či situácia je bezpečná alebo nie je. Násť mechanizmus, ako byť pri kontakte v bezpečí. Myslím, že to sa nedá poradiť, človek na to musí prisť sám, ako sa zachovať. Zmiatlo ma to tak veľmi, že som potrebovala odísť, aby som to predýchala. Od tohto momentu mi synchrónne prichádzali veci ako šamani, indiáni, múdrosti aj smaragdová doska. Prv ma napadlo, že mayovia a smaragdová doska nie sú v kompatibilite, ale ako som sa dočítala, že sa tam nachádzala istý čas, tak som pochopila. Ona tam ešte je. V originále.

Určite sa do tmy vrátim , pretože to človeka posunie v hľadaní ďalej.
ďakujem za možnosť niečo také prežiť. Na budúce sa budem cítiť bezpečnejšie, lebo viem, čo ma fyzicky čaká a tak vhupnem do známeho a nebudem sa zaoberať tým, ako prebieha deň v tme.

A.B.